Sukralóza, aspartám, acesulfám K a iné: Skutočné negatíva, hoaxy a polopravdy o umelých sladidlách

Umelé sladidlá sa stali základom jedálnička mnohých ľudí a ponúkajú zdanlivo nevinnú alternatívu cukru. Ich používanie však bolo poznačené kontroverziou a tvrdeniami siahajúcimi od zdravotných výhod až po vážne riziká. V tomto článku sa ponoríme do vedeckých dôkazov, aby sme odhalili pravdy, vyvrátili mýty a preskúmali skutočné negatíva umelých sladidiel.

Umelé sladidlá prichádzajú v rôznych formách či už umelé, prírodné alebo prírodné alternatívy cukru, z ktorých každé má svoju vlastnú úroveň sladkosti a potenciálne využitie.

Čo sú umelé sladidlá

Umelé sladidlá sú syntetické náhrady cukru, ktoré poskytujú sladkosť bez kalórií spojených s cukrom. Zvyčajne sú oveľa sladšie ako cukor, čo umožňuje použitie menších množstiev na dosiahnutie požadovanej úrovne sladkosti. Umelé sladidlá sa bežne používajú v rôznych potravinách a nápojoch predávaných ako „zero“ alebo „sugar-free“ alternatívy. Často ich používajú jednotlivci, ktorí chcú znížiť svoj príjem kalórií, kontrolovať hladinu cukru v krvi alebo kontrolovať hmotnosť.

Umelé sladidlá prichádzajú v rôznych formách či už umelé, prírodné alebo prírodné alternatívy cukru, z ktorých každé má svoju vlastnú úroveň sladkosti a potenciálne využitie.

Umelé sladidlá, ktoré neobsahujú cukor ani energiu:

Dnes máme Európskou úniou schválených desať umelých sladidiel, ktoré môžu byť použité v potravinách. Tieto sladidlá sa často pridávajú do potravín v kombinácii, pretože niektoré z nich majú špecifickú chuť, ktorá sa ale môže stratiť spojením s ďalším sladidlom. Výrobcovia potravín sa takto snažia vybalancovať výslednú chuť, aby bola čo najprirodzenejšia a čo najviac podobná cukru.

1. Sukralóza

   Sukralóza je umelé sladidlo získané z cukru, resp. zo sacharózy, ale v tele nie je takmer vôbec metabolizovaná, a tak nie je zdrojom energie. Je asi 600-krát sladšia ako cukor. Patrí medzi najčastejšie používané sladidlá, kvôli tomu, že nemá nepríjemnú pachuť.  Nachádza sa v širokom spektre produktov rôznych sladkostí, diétnych nápojov, žuvačiek a zmrzlín, taktiež aj pečené produkty. Môžeme ju kúpiť aj v samostatnej forme ako sú kvapky, zero sirupy či omáčky.  Akceptovateľný denný príjem (ADI) sukralózy je 15 mg/kg TH.

2. Aspartám

   Aspartám je ďalšie umelé sladidlo, ktoré sa bežne používa vo výrobkoch bez cukru. Je to dipeptid zložený z dvoch aminokyselín, fenylalanínu a kyseliny asparágovej, ktoré nájdeme aj bežne v našej strave ako súčasť bielkovín. Ľudia trpiaci fenylketonúriou by si mali na toto sladidlo dávať pozor, keďže sa v tele štiepi. Aspartám je asi 200-krát sladší ako cukor. Na rozdiel od iných umelých sladidiel nie je úplne bez kalórií, jeho minimálna hodnota je (4 kcal/1 g), čo je pre nás, ale nereálne prijať a preto ho radíme medzi neenergetické sladidlá. Bežne sa vyskytuje v diétnych sódach, žuvačkách a iných „sugar-free“ alebo „zero“ potravinách. Akceptovateľný denný príjem (ADI) aspatrámu je 40 mg/kg TH.

3. Acesulfám K

   Známy aj ako acesulfám draselný je umelé sladidlo, ktoré sa používa v kombinácii s inými sladidlami kvôli svojej horkastej chuti. Je asi 200-krát sladší ako cukor. Často sa nachádza v diétnych nápojoch, cukríkoch, instantných nápojoch, dezertoch či v instantnej káve. Akceptovateľný denný príjem (ADI) acesulfámu K je 9 mg/kg TH.

4. Neotám

   Neotám je novšie umelé sladidlo, ktoré je chemicky podobné aspartamu, ale je oveľa sladšie, je asi 7000 až 13000-krát sladší ako cukor. Používa sa v rôznych nápojoch, jogurtoch, žuvačkách. Akceptovateľný denný príjem (ADI) neotámu je 2 mg/kg TH.

5. Sacharín

   Sacharín je jedno z najstarších sladidiel, je asi 300 až 400-krát sladší ako cukor. Objavený koncom 19. storočia a bežne sa používa v kombinácií s inými sladidlami, aby zakryl špecificky horkastú chuť. Môžeme ho poznať ako sladidlo pre diabetikov. v stolových sladidlách a niektorých diétnych nápojoch. Akceptovateľný denný príjem (ADI) sacharínu je 5 mg/kg TH.

6. Cyklamát

   Cyklamát je umelé sladidlo s najnižšou sladivosťou je iba 30 až 50-krát sladší, ako cukor.Bežne sa používa v kombinácií s inými sladidlami, preto je jeho výsledná sila niekoľkonásobne vyššia. . Akceptovateľný denný príjem (ADI) cyklamátu je 7 mg/kg TH.

Ďalšie alternatívy cukru

Prírodné alternatívy cukru, sú len náhradou za cukor v inej forme. Líšia sa arómou, chuťou a konzistenciou. Obsah jednoduchých sacharidov a taktiež kalórií majú takmer totožný s klasickým bielym cukrom. Sem patrí napríklad med, trstinový cukor, kokosový cukor, javorový sirup či ďalšie sirupy.

K ďalším prírodným sladidlám patria varianty, ktoré cukor neobsahujú a dokonca majú nižšie alebo nulové množstvo kalórií. Sem môžeme zaradiť stéviu, erytritol, monk fruit, polyalkoholy ako xylitol.

Hoaxy, mýty a polopravdy

Napriek desaťročiam výskumu umelé sladidlá sužujú hoaxy, polopravdy a mýty.

1. Mýtus: Umelé sladidlá spôsobujú rakovinu

Jedným z najpretrvávanejších mýtov je, že umelé sladidlá spôsobujú rakovinu. Mnohé vedecké štúdie však nedokázali nájsť presvedčivú súvislosť medzi umelými sladidlami a rakovinou u ľudí, ak sa konzumujú v rámci odporúčaných limitov. Skôr sa treba obávať iných potenciálnych karcinogénov, ktoré spôsobujú rakovinu.

2. Nejasné: Umelé sladidlá vedú k priberaniu – zvýšenie apetítu

Ďalším rozšíreným mýtom je, že umelé sladidlá spôsobujú priberanie tým, že vyvolávajú túžbu po sladkých jedlách. Zatiaľ čo niektoré štúdie naznačujú potenciálne prepojenie, iné sú v rozpore s touto predstavou. Je možné, že pravidelné používanie umelých sladidiel by sa mohlo zahrávať s naším apetítom. Avšak väčšina štúdií nepreukázala spojitosť medzi príjmom umelých sladidiel a zvýšením apetítom.

3. Mýtus: Umelé sladidlá spôsobujú prudký nárast inzulínu a zvyšujú hladinu cukru v krvi

Existuje mylná predstava, že umelé sladidlá môžu spôsobiť inzulínové skoky alebo zvýšiť hladinu cukru v krvi, čo by mohlo byť škodlivé pre jedincov s cukrovkou alebo tých, ktorí sa snažia kontrolovať hladinu cukru v krvi. U jedincov s cukrovkou sa reakcia na umelé sladidlá môže líšiť v závislosti od faktorov, ako je citlivosť na inzulín, kontrola glykémie a celková strava. Niektoré výskumy naznačujú, že umelé sladidlá môžu byť užitočné ako súčasť stratégie liečby cukrovky tým, že poskytujú sladkosť bez toho, aby prispievali k príjmu sacharidov alebo ovplyvňovali hladinu glukózy v krvi. Individuálne reakcie na umelé sladidlá sa však môžu líšiť a pre ľudí s cukrovkou je nevyhnutné, aby sledovali hladinu cukru v krvi a poradili sa so svojim lekárom o výbere stravy.

4. Nejasné: Umelé sladidlá spôsobujú tráviace problémy a menia črevnú mikroflóru

Jednou z najväčších tém v spojitosti s umelými sladidlami je obava, že majú negatívny vplyv na zdravie čriev, resp. črevný mikróbom a môžu spôsobovať tráviace ťažkosti. Niektorí jedinci môžu po konzumácii umelých sladidiel pociťovať tráviace symptómy, ako je nadúvanie, plynatosť alebo hnačka. Je však náročné pripisovať tieto príznaky výlučne umelým sladidlám, pretože úlohu môžu zohrať aj iné faktory, ako je individuálna tolerancia, celková strava a už existujúce gastrointestinálne ochorenia.

Výskum špecificky skúmajúci súvislosť medi umelými sladidlami a tráviacimi symptómami je obmedzený a na lepšie pochopenie akýchkoľvek potenciálnych súvislostí je potrebných viac výskumov. Niektoré výskumy ukázali, že u niektorých sladidiel môže viesť k nižšiemu podielu prospešných baktérií, a naopak umožniť rast tým škodlivým druhom. Totiž určité druhy baktérií majú schopnosť metabolizovať sladidlá, čo na ne môže mať priamy vplyv. Avšak veľa štúdií je robených na zvieratách, čo nie je aplikovateľné na ľudí. Tu však platí ak budeme sladidlá prijímať v rozumnom množstve, nemusíme sa obávať negatívnych účinkov na prospešné baktérie v našich črevách.

Umelé sladidlá sú stále predmetom skúmania

Záverom možno povedať, že zatiaľ čo umelé sladidlá boli predmetom hoaxov, poloprávd a mýtov, vedecké dôkazy nepodporujú tvrdenia o závažných zdravotných rizikách, ako je rakovina alebo prírastok hmotnosti. Črevný mikróbiom je stále predmetom skúmania, ale zatiaľ môžeme povedať, že ak budú dodržiavané limity pri príjme umelých sladidiel stanovené odbornými inštitúciami, môžeme ich považovať za bezpečné. Avšak aj tu platí, že každý jedinec môže na umelé sladidlá reagovať individuálne. Rovnako ako pri každom jedle alebo nápoji je kľúčová striedmosť a jednotlivci by sa mali snažiť konzumovať rozmanitú a vyváženú stravu, ktorá zahŕňa rôzne potraviny bohaté na živiny.