Laktózová intolerancia vs. Alergia na mliečnu bielkovinu: Aké sú medzi nimi rozdiely?

Čoraz väčšia časť populácie zisťuje, že konzumácia mlieka a mliečnych výrobkov jej spôsobuje zdravotné ťažkosti. Najčastejšie sa jedná o intoleranciu laktózy alebo alergiu na bielkovinu kravského mlieka. Nie len u laickej verejnosti sa stretávame s tým, že sú tieto dva pojmy zamieňané, respektíve zlučované do jedného označenia a to alergia na mlieko, ktorý nám však z terapeutického hľadiska toho veľa nenapovie.

V tomto článku si objasníme čím sú tieto diagnózy odlišné, ako sa prejavujú, diagnostikujú a ako im vieme prispôsobiť naše stravovacie návyky.

Laktózová intolerancia

Laktózová intolerancia je spôsobená čiastočnou alebo úplnou neschopnosťou tenkého čreva produkovať laktázu, čo je enzým zabezpečujúci štiepenie laktózy na jednoduché cukry, a to glukózu a galaktózu. U ľudí s laktózovou intoleranciou sa krátko po konzumácii mlieka alebo mliečnych výrobkov prejavia príznaky ako sú nadmerná plynatosť, bolesti brucha, riedka stolica a niekedy aj zvracanie. Výskyt tohto enzýmového deficitu najviac pozorujeme u ázijskej a indiánskej populácie.

Sú popísané 3 typy laktózovej intolerancie, a to:

• Vrodená laktózová intolerancia (alaktázia): človek je neschopný tráviť laktózu už od narodenia, ide o veľmi vzácny typ.
• Primárny typ laktózovej intolerancie: so stúpajúcim vekom sa prirodzene znižuje produkcia laktázy v tenkom čreve, preto sa často môžeme stretnúť s tým, že seniori netolerujú klasické mliečne výrobky tak dobre ako mladší jedinci. Tento typ sa vyskytuje najčastejšie.
• Sekundárny typ laktózovej intolerancie: vzniká v dôsledku poškodenia alebo ochorenia črevnej sliznice, ktoré zapríčiňuje zrýchlený prechod črevného obsahu tráviacim traktom.

Terapia a život s intoleranciou na laktózu

Klasickým terapeutickým postupom u laktózovej intolerancie je natrvalo vyradiť z jedálnička výrobky obsahujúce laktózu, prípadne si deficitný enzým suplementovať laktázovými prípravkami.

Citlivosť na laktózu môže byť rôzna aj u ľudí s laktózovou intoleranciou, preto je užitočné odsledovať si, ktoré potraviny spôsobujú ťažkosti a ktoré sú tolerované.

• Jogurty a kyslo-mliečne výrobky síce laktózu obsahujú, avšak je z veľkej časti rozložená vďaka prítomným mliečnym baktériám.
• Maslo a ghee zvyknú byť tolerované nakoľko obsahujú prevažne mliečny tuk.
• Tvrdé vyzreté syry sú prirodzene takmer úplne bezlaktózové (napr. ementál, brie, parmezán…).

Úplné vyradenie mlieka a mliečnych výrobkov by malo byť až poslednou možnosťou, nakoľko predstavuje riziko deficitu vápnika, ktorého je mlieko bohatým zdrojom. Vždy je preto vhodné, aby ste sa pri vyraďovaní akýchkoľvek potravín zo svojho jedálnička poradili na konzultácii s odborníkom. 

Pozitívne je, že väčšina supermarketov dnes disponuje širokým výberom bezlaktózových výrobkov alebo inými rastlinnými alternatívami.

Pri nakupovaní je vhodné sa vyznať v týchto dvoch produktových označeniach.

• „So zníženým obsahom laktózy“ znamená, že v 100 gramoch daného výrobku sa nachádza zhruba 1 gram laktózy.
• Nápis „Bez Laktózy“ značí, že na 100 gramov výrobok obsahuje iba 10 miligramov laktózy.

Vo farmaceutickom priemysle sa laktóza niekedy používa ako plnidlo, preto by si mali ľudia s laktózovou intoleranciou vždy pozorne čítať príbalový leták.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka (ABKM)

Na rozdiel od laktózovej intolerancie (kedy telo nevie stráviť disacharid laktózu) sa nejedná o enzymatickú poruchu, ale o nežiadúcu imunologicky podmienenú alergickú reakciu na alergén bielkovinovej povahy obsiahnutý v kravskom mlieku.

Alergia na bielkovinu kravského mlieka je najčastejšou potravinovou alergiou u detí a u väčšiny sa objaví pred dovŕšením jedného mesiaca života.

Príznaky ABMK

Najčastejšie sa alergia manifestuje kombinovane a to:

• na koži,
• anafylaktickými reakciami,
• respiračnými ťažkosťami,
• gastrointestinálnymi symptómami ako zvracaním, hnačkami, zápchou, krvou v stolici atď.

Diagnostika alergie 

Neexistuje test, ktorý by komplexne pokrýval diagnostiku ABKM. Vychádza sa hlavne z rodinnej anamnézy a príznakov. Hlavne u detí je zlatým štandardom vylúčenie kravského mlieka zo stravy a jeho následné znovu zaradenie, aby sa alergia buď potvrdila alebo vyvrátila. Tento reexpozičný test vždy prebieha pod drobnohľadom lekára.

Všeobecne sú však alergie na potraviny sprostredkované imunoglobulínmi skupiny E (IgE), ktoré vieme detegovať vyšetrením u imunológa. Fyzická záťaž, niektoré lieky alebo akútne ochorenia môžu aj slabú ABKM zhoršovať.

Terapia a život s ABMK

ABKM môže byť u viacerých ľudí slabá prípadne sa môže jednať len o senzitivitou a dotyční teda zbytočne z jedálnička vyraďujú celú skupinu prospešných potravín. Či už ide o slabú ABKM alebo senzitivitu, veľmi dôležité je sebapozorovanie a metóda pokus-omyl u jednotlivých potravín.

V mlieku sa nachádzajú 2 typy bielkovín:

• Kazeíny – rôzne živočíšne druhy o rôznych sekvenciách a reaktivitách
• Srvátkové proteíny, najznámejšie sú:
  • β-laktoglobulín
  • α-laktalbumín

Kravské mlieko obsahuje dva typy beta-kazeínu, a to A1 a A2. A1 kravské mlieko sa v našich končinách vyskytuje častejšie a je produkované kravami, ktoré boli šľachtené na produkciu veľkých kvánt mlieka. Práve tento typ býva horšie tolerovaný.

A2 mlieko je charakteristické pre prapôvodné plemená kráv ako Jersey a Guernsey, ale aj pre kozy a ovce. Nutričná hodnota kozieho a ovčieho mlieka dokonca prevyšuje aj hodnoty kravského A2 mlieka. Citlivými jedincami býva A2 mlieko oveľa lepšie znášané, preto ak vám klasické A1 mlieko spôsobuje ťažkosti, určite stojí za to ho vyskúšať a neprísť tak o benefity mlieka a mliečnych výrobkov.